A tam hore pod jedličkou zelenou,
Sedí šuhaj, s modrookou dievčinou.
Jej ústa sa ťichúčko pohibujú,
A jej očká do ňeba sa ďívajú.
Vraví šuhaj modrookej ďievčiňe,
Moja milá, bránia ťi ma mamička?
Viviedol som svú matku do hájička,
Vrazil som tam ostrí nóž do srďiečka.
Skrvavená je moja košeluočka,
Oper mi jú moja drahá Aňička.
Oper mi jú, oper pekňe na bielo,
Lebo pojďem pred žandárov hňeď ráno.
Na tie slová prelakla sa ďievčina,
Hňed obledla ako biela lalia.
Jej ústa sa ťichúčko pohibujú,
A jej očka do ňeba sa ďívajú.
Nabral šuhaj bistrej vodi z potuočka,
A pomáčal Aňičke biele líčka.
Stávaj hore, moja drahá Aňička,
Ňezaspí mi, ako moja mamička.
Na tie slová žandári ho chitajú,
Ruki, nohi, povrazom mu zviazajú.
Čo sto robil švarní šuhajičku,
Prečos zabil pre frajerku mamičku?
